Čo je dobré, to musím mať: Prešporské rozprávky

Nakoľko je moja mamina z Bratislavy (z Prešporku), rozhodla som sa zakúpiť si knihu Prešporské rozprávky, ktorá by podľa môjho názoru, nemala chýbať v našej domácej knižnici

Veľmi sa mi páči obálka tejto knihy, nakoľko zachytáva kreslený obrázok Bratislavy. Tento bratislavský pohľad na kostol videl už asi každý, kto bol niekedy v Bratislave. Zároveň sa mi páči i to, že je obal vínovo červenej farby.

Prešporské rozprávky sú výberom povestí, legiend, rozprávok a mýtov z autorovej milovanej Bratislavy. Zákutia starého Prešporka ožívajú v jeho rozprávaní o starej radnici, hradnom duchovi, Ganymédovej fontáne, o chodbe pod Dunajom, o striebornom orlovi, starej synagóge, vodníkovi z Prievozu, o strašidlách, alchymistovi, krvavej studničke, o Floriánovi, o poklade bezhlavého mnícha a ďalších miestach, udalostiach, postavách a postavičkách zo starého mesta i blízkeho okolia, od najstarších čias po súčasnosť, prerozprávané neopakovateľným štýlom.

Kapitola „Vodník z Prievozu“

Bohatý prievozský sedliak bol veľmi obľúbeným človekom. Bol veľmi čestný, zásadový a pracovitý. Raz išiel na lúhu a uvidel pasúceho sa štíhleho, svalnatého, krásneho koňa. Dedovia vravievali, že keď sa prievozský vodník nudí, navštívi ľudí vo všelijakom prestrojení. Aby sedliak nevystrašil koňa, zhrabol kôpku sena a ľahol si za ňu. Kôň sa popásal a pomaly išiel k sedliakovi. Sedliak potichu z konopného špagátu urobil laso a keď už bol kôň úplne blízko, sedliak vyskočil a slučku mu hodil na krk. Kôň, na prekvapenie, nekládol žiaden odpor a poslušne išiel za ním. Výborne ťahal pluh a dal sa osedlať. Jedného dňa sedliaka pochytila lámka a pole trebalo doorať, tak poslal s koňom svojho syna, no prikázal mu, aby ho nepustil k vode. Syn však po náročnom dni neposlúchol a išiel k vode. Len čo podišli k vode, kôň sa zaprel, vyšklbol sa synovi a už ho nebolo. Keď to syn povedal svojmu otcovi, otec sa veľmi nahneval a vyhnal syna z domu. Keď sa tak túlal dedinou, rozhodol sa, že sa vyberie k vode. Ani veľa neprešiel, keď stretol na brehu vodníka. Keďže nechcel zutekať, rozhodol sa mu postaviť. Vodník bol milý a pri odchode mu dal hrste zlata i čapicu drahokamov, na tú cestu svetom. Na druhý deň ráno si sedliak uvedomil čo urobil a išiel hľadať svojho syna. Dedinčania ho poslali popri vode a len čo sa k nej priblížil, vodník vyskočil z vody, schmatol sedliaka a už bo nikdy nikto nevidel.

Osobná skúsenosť

Veľmi sa mi táto kniha zapáčila. Obsahuje naozaj množstvo kratučkých rozprávok či príbehov o Bratislave, ktoré sa veľmi rýchlo vryjú do srdca človeka, hlavne Bratislavčana.

Mňa osobne najviac zaujal „Vodník z Pirevozu“, nakoľko môj dedko pochádza z Prievozu je toto miesto môjmu srdcu blízke. Napríklad tento vodník sa mi páčil, nakoľko sa s neho dá zobrať i ponaučenie „neprivlastňuj si nič, čo ti nepatrí. Daj mu voľnosť a nechaj ho, aby si vybral sám svoju cestu. Samozrejme, každý si túto rozprávku môže vysvetliť trochu inak, no v každom prípade je podľa mňa naozaj veľmi pekná.

Kniha je veľmi dobre spracovaná, ľahko čitateľná a nakoľko obsahuje naozaj nespočetné množstvo kratších príbehov, veľmi dobre a ľahko sa dá čítať.

Každý z týchto príbehov má nejaké svoje základné rysy a nejakú tú svoju zaujímavosť. Každý príbeh má niečo do seba a všetky ma niečím zaujali. Najviac sa mi páčilo ale aj to, že niektoré z nich nosia v sebe ponaučenie.

Túto knihu nemôžem ohodnotiť inak, ako 10/10. Autorovi sa naozaj podarila.

Týmto by som veľmi pekne chcela poďakovať vydavateľstvu marencin.sk, ktoré mi túto knihu poskytlo ako recenzný výtlačok. V prípade, že vás kniha oslovila, nájdete ju TU.